Vylet do Catskill Mountains

Skoro ako v Tatrach.

Kusok za nami konci skala - utes a zacina hlboke udolie.

Pohlad dolu.

Catskill Mountains.

Sobota. Vyrazili sme rano. Kedze zlyhala organizacia transportu do hor, viezla nas organizatorka na vlastnom aute a spoluziak Joe na svojom GMC 4x4. Vyliezli sme na jeden z kopcov a tam sa rozhodli ostat. Najedli a okupali sme sa. Ja nechtiac v nohaviciach. Kupali sme sa v jazierku s malym vodopadom. Vyhlad na udolie bol krasny. Cestou spat sme zmokli. Vratili sme sa poobede.

Pohoda. Duchovna priprava na New York City.

Spolocna fotka PIE studentov

Zlava doprava v popredi: sprievodkyna, Judit (Madarsko), Noemi (Madarsko), Larisa (Rusko), Maria (Rusko), Tijana (Srbsko), Polina (Rusko), Loredana (Rumunsko), Lynn (JAR), Neesha (JAR)

Zlava doprava vzadu: ja, David (Cesko), Waamie (JAR), Mate (Madarsko), Vjerana (Chorvatsko), Marko (Srbsko)

Zopar fotiek PIE studentov a campusu

Loredana (Rumunsko) a Lynn (JAR)

Loredana a Maria (Rusko) pri obede

Tijana (Srbsko), Polina (Rusko), Vjerana (Chorvatsko)

Marius (nas dobrodinec z Litvy) a Lynn
Loredana, ja a Tijana pred ich "internatom"
Tijana pri hrobe Hannah Arendtovej

parcik pri Levy Economiscs institute s vyhladom na rieku Hudson
Levy Economics Institute

18. den II

Cestou z triedy sa zastavujem na internate po doklady a s kamaratkou, Madarkou Judit ideme za nasim dobrodincom, mladym Litovcom Mariusom, ktory nas ma na Barde starosti. V jeho kancelarii stretavame PIEov Rusku Polinu, Cecha Davida, Maradku Noemi a Juhoafricanku Neeshu. Zatial co cakame na Mariusa, bavime sa s Polinou o jej skole - Smolnom v Petrohrade. Spomina, ze ucitelia na Barde casto prednasaju studentom na Smolnom pomocou videokonferencnej technologie. Uplne ma o nadchyna a zaroven ma hneva, ze to hovori tak indiferentne. S Judit to pokladme za prevratny napad a zhodujeme sa, ze by sme boli stastni, keby nieco podobne bolo mozne aj na nasich skolach.

O 17.00 sa vraciam na izbu. O 18.00 idem s Juhoafricanom Waamiem na autobusovu zastavku. Tam sa mame stretnut s ostatnymi. Cestou nas dobiehaju krasky Ruska Maria a Juhoafricanka Lynn. Zakratko nastupujeme do auobusu, ktory patri Bardu. Je to zlty skolsky autobus, ako vystrihnuty z americkych filmov. Napada mi, ze by som si ho chcel zasoferovat. Vystupujeme v najblizsej dednine Tivoli, kde Bard a starosta poriadaju "zabavu". Dostavame zadarmo sandwich, melon a limonadu a tiez lietajuci tanier. Akcia sa kona na miestnej travnatej ploche. Su tu rodiny s detmi, dochodcovia a vela studentov. Reproduktory chrlia americky pop a vacsina ludi si hadze frisbee. Nechapavo sa pytam Mariusa o com toto je a preco je vsetko zadarmo. Objasnuje mi, ze Bard ma zaujem na dobrych vztahoch s okolim. Hovori, ze toto je pokrocile stadium kapitalizmu: akciu zaplatili Bard a radnica a aj tymto sposobom si chce starosta ziskat volicov. "Jasne", svitlo mi, "chlieb a hry".

Nudime sa, a tak sa vydavame do podniku Black Swan. Cestou si obzerame dedinu; typicke malomesto.Smejeme sa na tom, ze dedin presne ako Tivoli musia byt v Statoch tisice. S Judit si chceme objednat Samuel Adams - jedine "pitne" pivo v USA. Nemaju ho a ani Pilsner. Nechame si poradit od barmana. Pivo celkom chuti a spolocnost PIEov je vyborna. Zoznamujeme sa s casnickou: je studentka fotografie na Barde. Rozmyslam,na co vsetko jej vystacia peniaze, ktore tu zarobi; na skolne urcite nie.

O 20.20 sa zdvihame a vydavame k autobusu. Z dialky vidime, ze americke rodiny na ihrisku sleduju film "The Incredibles" (na Slovensku "Rodnika uzasnych"). Vezieme sa v autobuse spat na campus. Smejem sa na tej ironii: zlty skolsky autobus nas odviezol, aby sme si velmi "dospelacky" "vyhodili z kopytka". Zo zastvaky idem s Judit, Davidom, Polinou a Ruskou Larisou najprv do Polininej izby. V strasnom bordeli pocuvame Bregovica, jeme cokoladu a kecame; je nam dobre. Neskor sa vydavame do Larisinho internatu, aby nam zahrala a zaspievala. Spieva nadhernym cistym hlasom ruske pesnicky a hra na spanielke. Je nam stale dobre, ale vsetci zaciname byt nostalgicki a poniektori aj "homesick". Prisada si k nam Amrican Rob z Chicaga a vola nas k vodopadom (v areali campusu v malom lesiku). Ideme. Ukazuje nam uchvatne vodopady, male jazierko, priehradu a svoj stan. Dnes bude spat tu, v stane, lebo jeho spolubyvajuci ma na ich izbe frajerku. V duchu sa tesim, ze nemam spolubyvajuceho, hoci inokedy to lutujem. Polina sa rozhoduje, ze bude spat v stane s Robom. Pred polnocou sa vydavame do Campus Center a kupujeme nieco pod zub. S Rumunkou Olgou sedime, kecame a bastime cokoladovy krem. Stretavame Chorvatku Vjeranu a Waamieho a opite baby Srbku Tijanu, Lynn a Mariu. Postupne vsetci odchadzaju a ostavm iba ja , Waamie a Judit. Spomeniem si na Juditinu basnicku zo vcera a pytam sa jej, ci som spravne pochopil, ze bola o madarskej traume. Pritakava. Hneva ma, ze spomenula traumu Madarov, ale nie omnoho dlhsie trvajucu traumu, ktoru Madari sposobili Slovakom . Hovori, ze Madari nikoho neutlacali. To ma rozpali a beriem si slovo na trojminutovy monolog o utrpeni Slovakov. Neviem, kde sa o odhodlaie bojovat proti nespravodlivosti vo mne berie. Judit odpoveda, ze o tomto sa v skole neucili. Vsimam si, ze Waamie z JAR na nas nechapavo ziza a ja ten neprijemny konflikt kocim akousi polohumornou - polovaznou poznamkou o strednej Europe. Objavuju sa moji spoluziaci zo skupiny L&T, Americania Therese a John. Volaju ma na party. Pozvanie prijamam. Judit a Waamie sa idu prejst.

Prichadzame k internatu Tewksbury. Tam sa prave konci "underwear (bieliznova)" party. Zopar ludi postava v slipoch, nohavickach a podprsenkach vonku. Je tu aj moj PC (peer counsellor: student zodpovedny za "poriadok a pohodu" (moja fomulacia) na mojom internate), American Noah. Vynikajuco rapuje, beaty mu robia dalsi styria ludia; vylucne bez hudby. Z umierarujcej party sa vydavame na inu, marihuanovu party, v internate o kusok dalej. Therese a John su prijemni a priatelski ludia, obaja velmi zaujimave osobnosti. Pripadam si tam vsak ako off-sider, kedze ganju nechcem a hlavne ma prepada strach pri pomysleni, co by si o mne pomyslel (a co by so mnou urobil) Jim, moj sponzor, keby sa dozvedel, coho sa zucastnujem. Hanbiac sa za tuto myslienku odchadzam. Nahodne stretavam Larisu, Polinu, Roba a Davida; "stahuju" Polinu do stanu k vodopadom. Idem s nimi. Zlozime Larise veci v stane a vydavame sa spat do casti campusu, kde su internaty. Cestou ideme okolo transformacnej stanice, kde okolo jednej lampy lieta asi 6 netopierov. Zacinam lutovat, aky prchky som bol k Judit kvoli historii. Rozhodujem sa, ze sa jej ospravedlnim. Je 1 hodina a ja, David, Larisa, Judit a Waamie sedime pred nasim internatom a bilancujeme konciaci sa den; zaspavam. Bard este stale zije. Minaju nas studenti a ludia v spodnej bielizni. O pol druhej sa ja a Judit lucime s ostatnymi a presuvame sa na balkon, ktory spaja nase dva internaty. Ospravedlnujem sa Judt za svoju reakciu a ona zase mne, ze ma urazila. Obaja sme radi, ze sme si to vyjasnili, dufajuc, ze nasho priatelstva sa traumy z minulosti nedotkli. Do tretej este pokojne diskutujeme na temu Slovaci a Madari. Potom si od Judit poziciavam discman a rozchadzame sa. Umyvam si zuby. Liham si s so sluchatkami na usiach a tak aj zaspavam.

18. den I

Budik mi zvoni o 7.30, zobudzam sa a zistujem, ze som spal obleceny a pri zapnutom svetle. Zaklapnem ho a spim dalej. Zobudzam sa znovu o 8.30. Rychlo utekam do kupelne umyt si zuby, na prezliekanie mi uz neostava cas. Schmatnem batoh a utekam do triedy. Zastavujem sa v jedalni, kde beriem jedno jablko a prichadzam na vyucovanie.

Dnes mame na L&T specialny den. Namiesto zvycajneho programu, ktory pozostava z citania, pisania, prezentovania a diskusie, spolu s dalsou skupinou simulujeme rokovania o rope v Iraku. Tridsat ludi je rozdelenych do 6 skupin - etnika v Iraku, americka ambasada a novinari. Stava sa zo mna hovorca americkej ambasady, ktorej ulohou je okrem ineho moderovat diskusiu. Prekvapuje ma, aky velky zajume mladi americania prejavuju o veci verejne. Na otazky nonivarov odpovedam vyhybavo a newspeakom - zabavam sa na tejto novej skusenosti a zacinam chapat, ako myslia politici.

Prva prestavka. Jem jablko a bavim sa so sympatickym spoluziakom Kyleom. Pytam sa ho, ako sa mu zilo v obasti, kde je vysoka koncentracia evanjelickych konzervativcov (fundamentalisticki prostestanti; biblicke texty chapu doslovne). Prichod na Bard bola prenho ulava, lebo na svojej skole patril medzi 5 liberalov (hippies) spomedzi 1500 ziakov - evanjelikov. Vsetci jeho kamarati volili Busha a 150 chlapcov z 500 z jeho rocnika sa dobrovolne prihlasilo do americkych jednotiek v Iraku. Aj jeho rodicia su hippies. Pytam sa ho, preco ziju v takom prostredi. Hovori, ze je to bezpecne miesto a krasna priroda. Zaujima ho, co si myslim o americkych mravoch. Vysvetlujem mu, ze som tu prislis kratko na to, aby som moholl nieco take hodnotit. Chvali sa mi, ze tento tyzden sa uz dvakrat zobudil v posteli nasej spoluziacky. Ideme spat na hodinu s tym, ze tuto debatu o mravoch a evanjelikoch musime dokoncit.

Dalsie doobednajsie sedenie. Snazim sa prebrat vedenie v skupine, lebo si pripadam najkompetentnejsi. Moji spoluziaci na strane americkej ambasady sa snazia, ale prilis sa im nedari. Sedim vedla 18-rocnej Americanky Belle, ktora sa mi zda neskutocne sprosta a neslusna. Zuve zuvacku sposobom, ako som este nikoho zuvat nevidel a nohy ma vylozene na stole. Vsetky ostatne skupiny sa pokusaju zzit s pridelenymi rolami a su celkom uspesne.

Obedna prestavka. Do jedalne kracam s mojou ucitelkou. Pyta sa ma, ake predmety si v nasledujucom semestri zapisem. Prehovaram ma, aby som namiesto kurzu pisania eseji navsetvoval kurz kreativneho pisania. Hovorim jej, ze nechcem byt spisovatelom, zda sa mi , ze ma precenuje; ona odpoveda, ze aj tak by sa mi to mohlo zist. Chvali ma za ucast na vcerajsom verejenom prednese vlastnej tvorby a ja jej hovorim, ze som zistil, ze vacsina ludi nepochopila pointu mojej basne. Vravi, ze to nevadi.

V jedalni si beriem nieco, co pripomina polievku, masove gulky, ryzu a nejaku zeleninu ako oblohu. Vraham sa aj po torte. Testujem pomarancovy dzus a zistujem, ze je pravy (vcera to bola iba zafarbena voda); nacapujem si plny pohar. Rozhodujem sa, ze budem sediet s mojou "rodinou" - skupinou PIE studentov (medzinarodnych studentov na jednorocnom pobyte) - pri stoloch vonku. Bavime sa o vsetkom moznom a ohovarame Americkych freshmanov. Jem az pokym nevladzem. Poslednych dvadsat minut z hodinovej pauzy stravim hranim hackysack so skupinou mladych Americanova a Cinankou. Hrame vonku na trave, vo vytahu a potom este pred triedou. So smiechom na perach sa zhodujeme, ze hack je dobry "pass-timer". Debata o irackej rope pokracuje.

Dve mlade ucitelky sem-tam do nej zasahuju, ku koncu nemaju jasno, co od nas chcu - ci diskutovat dalej na rozne temy suviasiace s leitmotivom, alebo dosiahnut kompromis. Napada mi, ze napad to bol vynikajuci, ale planovanie mierne pokrivkava. Belle mi dalej lezie hrozne na nervy, ale o 15.00 nastastie koncime a zacina vikend.

Co je tato skola zac

Vcera som si uz druhykrat bol zahrat soccer. Tento raz tam bolo dalsich asi 20 ludi a vacsina hrala lepsie ako ja. Cudzinci od vselikial, ale aj americania. Potom, na veceri, som sa, na moje velke prekvapenie, dozvedel, ze o soccer je na Barde velky zaujem. A naopak - americky futbal sa tu, na rozdiel od ostatnych americkych univerzit, nehra. Bard ma vlastny soccer team, s ktorym sa zapaja do medziuniverzitnej ligy. Mozno sa tam skusim prihlasit...

Vela nasvedcuje tomu, ze Bard je, alebo sa aspon tvari, ze je iny, ako ostatne univerzity v USA. Navyva sa Liberal Arts School. Co to presne znamena neviem, ale v podstate ide asi o to, ze sa studentov snazi podkut vedomostami z viacerych odborov a ponuknut im isty vseobecny rozhlad. Studenti su vedeni k tomu, aby si zapisovali predmety aj mimo zamyslaneho odboru studia, o ktorom sa nerozhoduje na zaciatku v prvom rocniku ako u nas. Vsetci prvaci musia absolvovat Language and Thinking seminar, ktory je najma o pisani vo vsetkych zanroch a verejnom prezentovani svojich prac, prirodovedne orientovanym studentom radia, aby si zapisali aj nieco uplne ine, napr. lietaturu, a tym, co chcu byt spisovatemi zase, aby si nasli cestu trebars aj k enviromentalnej politike. Ako vyzera vyucba jednotlivych predmetov, uvidim na jesen.

Toto je liberalna skola. V politickom i etickom slova zmysle. Rektor vo svojom prejave k freshmanom na zaciatku povedal, ze slovo lieberalny na Barde nema politicky podtext, ale na konci sa neudrzal a zdalo sa ani udrzat nechcel a kritizoval konzervativnu politiku G. W. Busha, dokonca ho nepriamo nazval blbcom. Zozal velky potlesk. Na tejto skole sa voli Demokraticka strana a mam pocit, ze ak by sa niekto skusal silne a otvorene zastavat Busha, mohol by sa vyradit z kolektivu. Je tu vela hippies. Homosexuali (koluju chyry o 40% studentov) sa tu k svojej orietacii mozu otvorene hlasit.

Odkial ma Bard peniaze alebo Kto ma Bard rad
60 % tunajsich studentov sa tesi nejakej forme zlavy zo studijnych poplatkov. Pritom zostava Bard stale dost penazi: stavaju sa nove internaty (vobec nejde o masovku typu bernolak, nieco take je tu nezname), pomer vyucujuci : studenti je 1 : 8 a seminare L&T vedu hostujuci pedagogovia zo skol z celych USA, vratane Yale. Ako je to mozne?

Vela o tom este neviem, ale jasne je, ze Bard ma mnoho, mnoho bohatych donorov. Budovy, kde su ubytovani studenti, budovy s ucebnami a dalsie budovy sluziace na rozne ucely su pomenovane po ludoch. Ja napriklad byvam v Rueger-ovi. Neviem, ci prave Rueger, ale niektori z nich stale ziju. Bardu venovali istu sumu a ten z ucty k nim pomenoval po nich to, co za nu postavili.

Sucastou campusu je divadlo s jednou malou a jednou velkou salou a zvonka vyzera dost extravagantne; ide zrejme o nejaky post-moderny architektonicky zachvat. Zaroven je jednym z centier kultury v state New York a konaju sa tu samostatne predstavenia od opier po koncerty, ale i filmove, ci hudobne festivaly. Jeho cely nazov znie Richard B. Fisher Center For Performing Arts. Ako povedal studentom rektor Leon Botstein, "skolne tu nie je najvyssie, ale penize od Vas miname rozumne. Ta extravaganza, v ktorej sedime bola postavena za peniaze, ktore Bardu odkazal jeden velmi bohaty clovek".

Tisice dolarov do Bardu a jeho studentov pumpuje filantrop George Soros a jeho OSF. Priblizne polovica z nas, 15 PIE studentov z vychodnej Europy a Juhoafrickej republiky, vdaci za svoje stipendia prave jemu. Samotnej skole zasa daroval celu jednu velku budovu na Manhattane v NYC. Sidli tam jeden z jeho institutov (u nas "fakulta").

Raz ma napadlo opytat sa, uz ani neviem koho, ze co je vlastne v naplni prace pana prezidenta Leona Botsteina. Dostal som odpoved, ze fundraising, teda nahananie takychto bohatych ludi s cielom presvedcit ich, aby dali Bardu.
Mozno ste si vsimli, ze v predchadzajucich odstavcoch viackrat odzneli mena, ktore zneju "zidovsky". Ano, Bard financuju aj mnohi Zidia. (Chcel by som poznamenat, ze proti Zidom vobec nic nemam a tento maly prieskum beriem ako zaujimavy exkurz do povahy tejto skoly.) Rektor Bardu ma taktiez zidovsky povod. Bez urazky, za kazdou univerzitou zrejme niekto "stoji", kazda ma u niekoho "ocko".
Treba vsak poznamenat, ze sloboda prejavu to nelimituje. Bol som na prednaske domaceho a hostujuceho ucitela o alterbativnych zdrojoch energie. Samozrejme padali tvrde slova na Bushovu hlavu pre energeticku politiku, ale taktiez - a to ma trochu prekvapilo, musim sa priznat - pre bezvyhradnu podporu zidovskemu statu. Bard maju Zidia radi, ale hovorit proti Izraelu tu nie zakazane. O niecom svedci aj to, ze viem o minimalne jednom studentovi z Palestiny. A liberalny pristup sa tu dodrziava aj pokial ide o nabozenstva. Kazu tu farar, rabin a rovnako aj imam.

L & T

L & T (Language and Thinking) je seminar pre prvakov urceny na zlepsovanie ich zrucnosti v pisani. Dnes sme mali po prvy raz kompletny workshop. Zostal som vycerpany a zaroven prekvapeny. "Freshmani" vyzeraju a posobia tak mlado, casto sa i spravaju detinsky. Haji, PIE spred dvoch rokov, tvrdi, ze mnohi z nich su mentalne este o dva roky mladsi ako Europania, alebo ini cudzinci v ich veku. Neviem, ci je to nahoda, ale v mojej skupine z 15 ludi mozno len dve dievcata posobia nezrelo, nevedia sformulovat svoj nazor. American Alex vacsinou ponukne veci, co vedia urobit dojem. Vela z tych ludi vie obstojne formulovat, urcite lepsie ako ja, hoci som starsi a nejaku tu stovku zapisanych stran na vysokej skole uz mam za sebou. Skoro to az vyzera, ze americka stredna skola ich naucila pisat a prezentovat svoje myslienky kvalitnejsie ako to Slovakov ucia nase gymnazia. Alebo je tato skola naozaj "very selective" ako to pocut vsade naokolo. Kazdopadne ich vykon presahuje moje ocakavania. Vacsinou ide tiez o sebavedomych ludi, mysliacich, aspon to tak posobi, samostatne. Neviem, ci ja v ich veku by som bol schopny takejto "performance".

Je dobre, ze travime cas s prvakmi. Nas zazitok z americkej "college" je tak obohateny o pohlad na cerstvych absolventov "high school". A mozeme vidiet, ako sa formuju a na konci roka mozno aj zhodnotit ich dozrievanie a co koniec-koncov robi tato vysoka skola s clovekom.

Sami sa casto vracaju k spomienkam na domov a rodicov, najma vtedy posobia ako deti. Nevedia, ze v mnohych smeroch su vyvinutejsi ako ich rovesnici zo Slovenska. Ale asi nie vo vsetkom... A netreba podliehat dojmu, ze na Bard chodi prierez americkym studentstvom. Ja sa budem snazit nazbierat inspiraciu a silu, aby som aj ja plodil originalne myslienky vyjadrene v kosatych formulaciach.

Kyle, Gideon, ja, Caythlin (skryta), Bethany, Mary, Nadia

Alex, John, Therese

What, where, when?

Everything around, Bard College, August 2005 - May 2006.