Cali: Mesto anjelov

(fotky: http://uk.pg.photos.yahoo.com/ph/pavolszalai/my_photos)

Predstavte si sest-prudovu dialnicu (v oboch smeroch). K tomu obrovsku dedinu. Mate Los Angeles, juzna California. Ste beloch/beloska a mate priemerny plat. V tomto meste zijete. Vlastne ani neviete, ci Vase "mesto" ma MHD. (Ma, ale vy ho nepouzivate: je to exkluzivita len pre chudobnych a pristahovalcov) Do centra nechodite, lebo Vasa predmeststka komunita bola naplanovana tak, aby vsetky sluzby a obchodne centrum boli najviac 5 minut autom od Vasho domu. Ano, mate dom postaveny v stredomorksom style, v zahrade bazen a plamy. Vasa rodina ma aspon 3 auta, bud sportove alebo terenne. Toto vsetko si mozte dovolit, lebo, kedze byvate v juznej Californii, sanca, ze mate plat vyssi ako priemerny American je nadpriemerne velka. Vasi susedia su na tom podobne, alebo lepsie. Kdesi, niekolko mil od Vas, je cernosske ghetto. Ale ziaden strach: od neho Vas predsa oddeluje sest-prudova dialncia. Asi hodinu autom od Vas je Disneyland a hned oproti nemu drive-in kostol, kde od Vas nikto po tolkych hodinach zabavy nechce, aby ste vystupili z Vasho auta, aby ste prijali duchovnu potravu.

S Annie sme sa, i ked nechtiac, isli pozriet aj na to ghetto. Prenajali sme si auto (PT Cruiser - neukamenujte ma, mali zlavu...) a ja som soferoval po dvoch rokoch prvykrat a nemali sme mapu. Volalo sa Inglewood (Inglewood - no good). Ale zastavit sme museli, aby sme sa opytali na cestu. Na benzinke sme boli jedini bieli a s najdrahsim autom. Skoro sme obaja pustili do gati. Dopadlo to v poriadku sme dorazili do hostela priamo na Venice Beach. Vecer sme sa isli prejst na plaz, ale boli sme tam sami.

Dalsi den bol 31. december a my sme si ho uzili v Santa Monice, tej zo zaujimavejsich stvrti nezaujimaveho Los Angeles. Obchody, obchody, kina. Pozorovali sme tu vzacny druh: chodcov. Ako sa pise v nasom sprievodcovi, kazdy obyvatel Los Angeles je bud zamestnany vo filmovom priemysle, zamestnani su tam jeho pribuzni, alebo pozna niekoho, kto je tam zamestnany. Ja dodavam: alebo sa sprava, ako keby tam bol zamestnany. Casnik-herec nam zneprijemnoval silvestrovsky vecer, ktory bol aj tak len koncom depresivneho dna v najneosobnejsom meste sveta. Pre tym sme si den sme si znechutili jazdou po Sunset Boulevard v Beverly Hills a Hollywood Boulevard v Hollywoode. Videli sme Kodak Theatre, kde sa odovzdavaju Oskary a Chinese Theater, ktory hosti premiery hollywoodskych trhakov. Zhliadli sme asi 100 krasnych Brendanov a Brend a 100-krat viac turistov. Vsade vysoke palmy a ziarive napisy. Vela svetiel, ked sa clovek pozrie za ich zdroj, nic nenajde.

Posledny, nastastie slnecny, den v LA sme stravili na Venice Beach, kde bol aj nas hostel. Americke Benatky sme si z LA uzili najviac. Na promenade sme minali skateboarderov a bladerov a na plazi zlte pick-upom ako z Baywatchu. 1. januara 2006 rano sme stali na plazi a sledovali surferov. Vydali sme sa hladat skatepark z PC hry Tony Hawk Skateboarder z casov, pri ktorej som stravil hodiny (vsak, Branci a Kajci) ked bol Tony aj moj hrdina, ale nasli sme len malu nahradu. Nic to, vyzili sme sa kulturne na murals by street artists (nastenne malby poulicnych umelcov) a obchodoch s oblecenim pre fanusikov heavy metalu. Ani tu sme sa nevyhli poulicnym podnikatelom, z ktorych jeden mal na hlave konare a vsade nas sprevadzal a dalsi nam ponukal svoju pracovnu silu za gram marihuany. Toto je, zda sa mi, uz daleko za hranicami toho, co by dokazali zniest nase babky. Ale Venice Beach dycha pohodou a skutocne sa daju stretnut ludia, ktory nie su od cloveka oddeleni oknom svojho auta.

(fotky: http://uk.pg.photos.yahoo.com/ph/pavolszalai/my_photos)