Nieco zaujimave sa predsa len najde (Texas)
V Los Angeles sme vratili auto, zaplatili pekne tucnu sumu a namierili si to po vlastnych na zeleznicnu stanicu. A odtial vlakom cez dva staty, Arizonu a New Mexico do Texasu. Arizonu sme prespali a prisnili sa zvlastne Kusturicove Arizona dreams. Moj si uz nepamatam, ale Annie sa snivalo nieco strasne a jedna spolucestujuca za nami sa nam rano ospravedlnovala, ze kricala zo sna...
Zobudili sme sa az v Texase. Prvykrat tam vlak zastavil v El Paso, na hraniciach s Mexikom. Ako sme sa neskor dozvedeli, tam sa k pasazierom nelegalne pridali styria Mexicania, ktori rovanko nelegalne prekrocili hranice. To ten Americky sen im v hlave lezal. Krajina od El Pasa az do San Antonia, ktore bolo nasim cielom, je pokryta suchou pustou a zvlastnymi cervenymi a hnedymi horami, medzi ktorymi sme sem-tam zazreli jednu z tych chudobnych dedin, podobne ako ked sme prechadzali cez Velke plane na severe USA. Ich siluetu tvoria strechy nizkych drevenych domov, hlavy zariadeni cerpajucich ropu, a tabule firiem Chevron (ropny priemysel) a McDonald's. Mnohe z tychto zhlukov domov boli len mesta duchov, ktore sa vyludnili uz davno. Na vlak, ktory tadialto chodi asi raz za 4 dni, stekali psy. Ti nelegalni Mexicki imigranti urcite chceli dalej ako do vidieckeho Texasu. Kym sme dorazili do San Antonia, troch z nich chytili. Ten stvrty to, dufam, dokazal.
V Texase, ktory je trikrat rozlahlejsi ako Francuzsko, je vsetko velke. Od ludi az po auta. V San Antoniu, sme narazili na takychto velkych muzov v prvom bare. Mal som pocit, ze sme v bare pre barovych vyhadzovacov. Po sirokych uliciach sa prehanaju bud pick-upy, sportove auta, alebo terenne vozidla.
Nasadli sme na autobus Greyhound do Austinu, hodinu od San Antonia. Tam nas svojou pohostinnostou zahrnul syn kamaratky mojej mamy Stano a jeho partnerka Tracy. Opat sme sa ocitli na americkom predmesti, v Hyde Parku, na severnom okraji Austinu. V Austine som si kupil jediny suvenir na celej tejto ceste, oranzove tricko Texaskej univerity. Oranzova je fabra Texasu a Texaska univerzita najvacsia verejna vysoka skola v USA (50.000 studentov). UT prave ziskala vitazny pohar v univerzitnej lige americkeho futbalu. Tricko, ake som si kupil, nosil na ulici doslova kazdy. Austin je lone star (osamela hviezda) v Lone Star State (State osamelej hviezdy, ako Texasania svoju domovinu radi oznacuju). Je osamelou hviezdou, pretoze cely Texas je silne konzervativny. Austin robi jeho obrovska studentska populacia liberalnym. Nasledujuce plati len pre Austin, v ziadnom pripade nie pre cely Texas: je tu vela parkov a ludia su mili.
Austin ma rozbujnenu hudobnu scenu a teda i vela barov a toho, co Americania nazyvaju "comedy clubs" (ista forma kabaretu). Navstivili sme oboje, na studentskom divadle v comedy clube sa sme isli usmiat k smrti. Dovidenia. Ani Matej Kral im nekonkuruje. Na druhy den sme sa trochu vaznejsie vydali do texaskeho parlamentu, Texas State Capitol... Do Bob Bullock State Musemum, muzea historie Texasu sme vrkocili so smrtelnou vaznostou na tvari, ale vysli s krcom na tvrai z tolkeho smiechu. Texasania nazyvaju svoj stat osamelou hviezdou, lebo si myslia, ze su v USA nieco extra pre svoju historiu. Toto je na smiech. V r. 1836 sa Texas stal na 10 rokov nezavislym statom (od Mexika), ale vsetky jeho snahy smerovali k anexii k USA a stal sa ekonomicky zavislym na USA. Po tom, do 30. rokov 20. storocia, bol Texas tak akurat velka pastvina pre kravy a velke pole, ktore patrili cowboyom a Indianom. Medzi dvoma svetovymi vojnami objavili v Texase ropu a cast cowboyov sa prestahovala do Dallasu. No a v zlatych casoch studenej vojny a vesmirnych pretekoch sa zlatym casom tesil najma Houston (zakladna NASA), kam sa premiestnila dalsia cast cowboyov. Tolko k tej texaskej "narodnej"hrdosti.
Ale Texas cowboys predsa len mozu byt na nieco hrdi: barbecue. Barbecue, na ktore nas pozvali Stano a Tracy, je najlepsie v Texase. Poznamka: caro barbecue nie je v mase, ale v specialnej omacke. A zatial co sa nas zaludok venoval rebierkam, nase mysle odleteli do New Orleans.
posted by Pavol Szalai at 20:12
0 Comments:
Zverejnenie komentára
<< Home