Cali: Frisco a okolie

(fotky: http://uk.pg.photos.yahoo.com/ph/pavolszalai/my_photos)

V Portlande sme kormidlo otocili o 90 stupnov smerom na juh a namierili si to do Golden State (Zlateho statu). California je rozdelena na dve polovice, severnu a juznu. Spolocneho maju malo. Na severe je mekka hippikov, San Francisco, na juhu centrum filmoveho priemyslu, Los Angeles.

Frisco ma pochopenie pre kazdeho. Jeho populacia je nevelky mix ludi roznych tried, ras a orientacii. Frisco je rovnako hlavne mesto zobrakov, ako i hippikov a gayov. K tym prvym: Pozerame sa do mapy, kde je najblizsia zastavka znameho cable car (elektricka na kabli), ked tu zrazu k nam priskoci pan v obleku a velmi nam chce poradit. Pomoze a my podakujeme. A potom ta natrcena ruka... S prekvapenim sa otacame a dovidenia! Ak sme v centre SF presli od tej mapy k zastavke 10 blokov, zobraci nas zastavili aspon 10 krat. Vo Friscu je teploucko, ale smradecek. Aj nas hostel bol smradlavy. A tiez spinavy. Vo Friscu su vsetci v pohode a nikto sa prilis netrapi pre cokolvek.

(Kajci, tu citaj!) V 60. rokoch boli v USA tri centra hippie kultury: New York, Austin (Texas, kam sa vydame neskor) a, nepomenutelne, SF. Este pred tym, v 50. rokoch v tomto meste zacinali beatnici ako Jack Kerouac a Allen Ginsberg. Pohybovali sa v stvrti North Beach, ktora vobec nie je na plazi. Blizko centra, povodne talianska cast, uzke kopcovite ulice plne kaviarni a malych farebnych drevenych domov z prelomu storoci. Zaskocili sme do beat vydavatelstva a knihkupectva City Lights, kde som sa rozhodol kupit len par pohladnic a inak si z North Beach odniest, velmi neturisticky, len dojmy. Zastavili sme sa na capuccino v Cafe Trieste, kde sa inkriminovani spisovatelia udajne stretavali. Zaspominal som si na casy ked som mal 18 a s Kajcim sme isli na vylet s lyceistickym zborom a bavili sa o tej zaujimavej knihe, ktoru objavil Krenki, Na ceste. Takze tak. Vylet do North Beach k celkovemu zazitku z Kerouaca nijako neprida. Je to pekna stvrt...

Takmer v kazdom velkom americkom meste je Chinatown. Cinania su narod emigrantov. Cinska stvrt vo Friscu je ale najvascia a tak aj najcinskejsia. Kazdy, kto uz bol v cinskej restauracii vie, ze na konci si moze odniest sladkost s nejakym tuctovym poucenim na malom papieriku. V SF sme ale namiesto cinskeho bufetu navstivili tovaren na tieto specialne sladkosti, odkial ich distribuuju do celych Statov. Milovnikom cinskej kuchyne len odkazujem, ze cerstve tieto sladkosti chutia omnoho lepsie. A vobec - tu je Chinatown mesto bizarnych chuti. Nakupili sme v jednom z tych nespocetnych malych obchodikov s cukrikmi a ochutnali sladkosti, ktore zpolovice ani nemali anglicke pomenovanie a zvacsiny som aj tak nevedel o co ide. Ked sa nam uz tvare z tolkych bizarnych chuti zacali skrucat, namierili sme si to do obchodov s cerstvym masom, rybami, zeleninou a gin-seng. Chinatowns su v USA takmer jedine miesta, kde sa daju skutocne certsve potraviny kupit. Nic ako male masiarstva mimo cinskych komunit skoro v USA neexituju. (Vsetko pohltili giganticke supermarkety. V Chicagu sme v jednom z nich uprostred tolkeho mnozstva geneticky modifikovanych potravin objavili krizenca hrozna a jablka (grapes and apple) "grapple", ktoreho chut nedokazem opisat, ale predstavujem si, ze takto asi chuti jedlo buducnosti). V sanfranciskom Chinatown, ktore je blizsie k Cine, ako ktorakolvek ina cinska komunita v severnej Amerike, je najstarsi cinsky chram v USA. O tom, ze tu maju cinsku banku, noviny, napisy a mena ulic ani nemusim hovorit.

(Chalani z fuciku, tu citajte!) Stvrt homosexualov, Castro. Vkrocime do potravin a predavaci mi okamzite venuju vrele, zzenstele usmevy. Ked vyjdeme minieme obchod s oblecenim a slipami specialne pre panov, pornokino a tri panske pary. Z opacnej strany ulice na nas ziza pes obleceny vo farbach zastavy teplych ("duhova zastava"). Kam sa pozrieme, vsade veju rainbow flags. Blizko obchodu "Does your mum know?" (Tvoja mama o tom vie?), v cukrarni "Hot Cookie" (Horuci kolacik) mi Annie bohuzial nekupi zakusok v tvare penisu, ale len obycajny kolac. Nasu turu v Castre skoncime u spriaznenych dusi, heterosexualnych Thajskych predavacov drinkov z ruzi. Huh, je mi trochu horuco...

Navstivime este centrum hippies v 60. rokoch, Haight-Ashbury. Zda sa, ze tam sa od tych 60. rokoch nic nezmenilo a nikto neupratoval. Hippies tu uz nemaju 20, ale 60 a uz nesplietaju teorie o lepsom svete, ale tancuju okolo krabice s napisom "Beer Fund" ("Pivny fond"). Piercing? Haight-Ashbury. Tetovanie? Haight-Ashbury. Najvacsi obchod s CD, aky som v zivote videl? Haight-Ashbury. Trava? Haight-Ashbury, kazda ulica. LSD? Roh Ashbury a Golden Gate Park. Raz nas na prechode skoro zrazil motorkar, ktory mal celu vybavu okrem motorky. Peniaze si od nas vypytalo viac ludi, ako sme presli ulic. V Haight-Ashbury sa okrem skrachovanych hippiekov pohybuju este ich deti hippiekov, nove kvetinove deti a povodni obyvatelia, bohati dochodcovia.

Zopar noci stravime na predmesti Frisca, u Annienho stryka v Orinde. Ten nam ukaze Univeristy of California, Berkeley, kde boli v 60. rokoch studenstke nepokoje, a Golden Gate Bridge, ktory bol cely zahaleny v hmle (ako je tu obycaj), a tak nam pohladnicovy vyhlad neposkytol. Je 30. decembra a my chceme slnko! Pre to treba hnat smerom na juh.

(fotky: http://uk.pg.photos.yahoo.com/ph/pavolszalai/my_photos)