Harlem
Takze s este plnymi zaludkami opekaneho moariaka a inych dobrot, sme sa rano po thanksgiving vybrali s Annie do Harlemu. Harlem je na sever od Manhattanu, znamy cernosskym obyvatelstvom, melodickym gospelom a lacnym mastnym fast-foodom.
Z metra sme vystupili "hlavnej", 125. ulici a zacali hladat to lacne jedlo, znacka fried chicken. V sirokych uliciach Harlemu je skoro kazdy cierny a ten, kto nie je, je Latino. Za tie dve hodiny, co sme ulicami s nizkymi budovami brazdili, sme stretli len malo belochov. V Harleme su aj na reklamach cernosi, namiesto belochov a cernochov na reklamach v ostatnych castiach mesta. Zvlastne bolo, ze na kazdom rohu predava nejaky nigga vonne tycinky. Je tu aj vela kostolov a svoj tu maju dokonca aj adventisti 7. dna (to by sa Lea potesila). Pouilicni predavaci ponukaju rozne kulturne "suveniry" a la harlem, napr. da Vinciho posledna vecera s ciernymi, namiesto bielych ludi a potom obrazy typu Boh bol cernoch a podobne. Vsimol som si aj martyrske gicove malby, ktore akoby bojovali proti zootrocovaniu. Ulice su pomenovane po bojovnikoch za prava cernosskeho obyvatelstva ako Martin Luther King, Malcom X atd. Skratka - smutne, ironicky a bez predsudkov - vsetko je tak, ako byt ma. Harlem znamena nizsi zivotny standard, vela kostolov s choralmi a nie prave najbezpecnejsie miesto. A: co si budeme navravat, cernosi stale maju dovod si mysliet, ze bieli ich pokladaju za menejcennych, su diskriminovani a vela je iba na (bielom) papieri.
Je skoda, ze sme neprisli skor rano a nekocili do kostola, vypocut si gospel, alebo neskor vecer, vypocut si cernossky jazz. Zda sa, ze Harlem je rano a vecer to radostne a den patri trpkosti.
Ale niektori su tu extremne zatrpknuti. Ako si sme si pozerali fotky vyvesene na stene, prihovoril sa nam ich majitel - borec v bunde po kolena - s typickym prizvukom a ukazali na akusi z nich: Ci vieme kto to je. A my, ze ano. A potom ukazal na inu fotku s telom obeseneho cernocha. Nahruzivo nam zacal vysvetlovat, ze bieli ho obesili za potlesku 15-rocnych bielich dievcatiek a potom mu odrezali penis, aby ho mohli hodit do davu. Pribeh skoncil obvinenim bielych, poslal ich do pekla a oznacil za zlomyslenych a zlych. Logicky mu z toho vyplynulo, ze kym budu na svete biely, nebude vecny mier. Bieli ludia su uhlavni nepriatelia ciernych - vsetko adresoval nam ako vycitku. Annie sa s nim pustila do diskusie, ze nemoze pausalizovat, a ze jej predkovia cernochov nezabijali (ako to tvrdil), a ze vzajomne obvinovanie nikam nevedie. Ale ani tato diskusia nikam neviedla, borca to este viac napalilo. On v tom mal jaso: bieli sposobili utrpenie ciernych a vsetkych ostatnych ras a zasluzia si len peklo. Mezditym sa pri nas pristavilo uz viac ludi a jeden mlady muz, co tam stal odzaciatku, presiel od krutenia hlavou k pokyvovaniu na suhlas borcovi. A pridal sa k nemu aj dalsi, starsi cernoch.
Odkracali sme a konecne nasli fried chicken restaurant. Hladni sme boli, ale do reci nam prilis nebolo. Obaja sme mali pocit, ze rovnaky nazor, ako ten mini-demagog maju vsetci okolo nas, a mrzelo nas, ze bol taky nenavistny. Ale co robit? Zhltli sme vynikajuce jedlo a s prichutou trpkosti na mysli a s pocitom, ze tento zazitok sa nam vryl hlboko do pamati, sme skoncili nas vlastny kratky pribeh o Harleme.
Dalsie fotky su tu