Quiero mojito

Ani neviem, ako sme sa rozhodli pre Puerto Rico. Bolo jasne, ze po pol-semestrovych skuskach si za peniaze z makacky v Language Labe zasluzime nejaky vylet. Mate prisiel s tym, ze pozna niekoho, kto uz bol na Puerto Ricu, takze by sme od tejto osoby mohli pochytit rozumy. Mesiac pred jarnymi prazdninami sme lacno kupili letenky a ponorili sa do ucenia a prace, aby sme o 30 dni vyrazili do Karibiku.

Ked sme otvorili dvere letiskovej haly v San Juan, totalne nas zaplavil horuci a velmi vlhky vzduch. Chytili sme taxik do historickeho centra hlavneho mesta, na Calle del Sol, kde sme si na tyzden prenajali byt. Bolo nas osem, s roznych krajin, ako delegacia OSN, a vsetci v Latinskej Amerike po prvykrat. Ani sme sa nevybalili a hned radsej vyrazili do ulic Svateho Jana, ochutnat miestne pivo.

Rano, 24. marca, zobudiac sa do 30-stupnovej horucavy, sme sa jednohlasne zhodli na nasom prvom cieli: plaz. Toto bol zlomovy moment pre Lore, ktora sa brutalne spalila a vyzerala ako novonarodene prasa s bielou maslou na krku (od nahrdelniku). My, ostatni s kilom kremu na opalovanie sme sa vydali na dlhu cestu k pritazlivo tmavemu pigmentu. Toto bola napln aj nasho drueho dna; len sme zmenili plaz. Po veceroch sme robili turne po miestnych baroch, ktorymi sa to v nasej stvrti len tak hemzilo. Teplo bolo aj vecer. Brazdili sme ulice plne Puertorikancov a Puertorikaniek, ktori vedia, ako sa zabavat a stale to nacvicuju, ci streda, ci piatok.

Na treti den som si kupil plazovu obuv - slapky a tym som ukoncil metamorfozu na beach boya.

Nasledujuce dni sa nam podarilo odlepit sa od plaze a vstat pred obedom, aby sa oddavali turistickym radovankam ineho typu. Prenajali sme si auto, van pre 7 ludi som soferoval ja.

Destinacia c. 1: El Yunque

Puerto Rico lezi na obratniku raka, na hranici subtropickeho pasma. Na mape sa vo vychodnej casti ostrova crta mala zelena skrvna s oznacenim "El Yunque". Ciel nasho prveho vyletu bol pre nas, stredo- a vychodoeuropanov a Americanku z NYC, jasny: dazdovy prales. Nanestastie sa vsak ukazalo, ze nase ocakavania nerataju so skutocnostou, ze Puerto Rico je nielen raj, ale naviac aj turisticky raj. A teda dazdovy prales to sice bol, ale s asfaltovym chodnikom a vysvetlujucimi tabulami pre ludi so zakladnym vzdalnim. Bolo nas tam sedem a vsetci nazhaveni na plaze, takze s napadom zajst za par krickov a najst si vlastnu cestu som sa neodvazil vyrukovat. Ale aspon teraz mozem povedat: Bol som v dazdovom pralese. Na konci nasej minitury sme nasli jazero a maly vodopad, kde sme sa v asi 15-stupnovej, horsky chladnej vode vykupali a dostali vodnu masaz chrbtice zdarma. Spolu s 20 dalsimi ludmi. A vlastne za prechladnutie, z ktoreho som sa este stale nevyliecil. Ale celkovo to bolo fajn.

Destinacia c. 2: Luquillo Beach & City

Na ceste spat sme chceli este vykupat a ochutnat miestnu kuchynu v nejakej zapadnutej dedine. To nebol dobry napad. Najprv nas zavialo na plaz pre miestnych v mestecku Luquillo. Bolo na nej zopar barov, miestni stamgasti, dva zdochynajuce psy a vela odpadkov. Otocili sme to. Potom, hladajuc teda aspon tu miestnu kuchynu, sme zabludili do malej dediny, ktora sa mi zdala velmi povedoma. Odpadky na ulici. Dym. Smrad. Viditelne chudobnejsi ludia. Bytovky. No jasne: uplne ako romske geta na vychodnom Slovensku. Mam vsak pocit, ze na Puerto Ricu toto nie je nic vynimocne. Priemerny plat je tu polovica toho v Mississippi, najchudobnejsom state USA. A tretina americkeho priemeru. Ako to uz v Karibiku byva, ked sa turista vyda za hranice bezpecneho dovolenkoveho komplexu, narazi na zchudobnenu populaciu. A Puerto Rico je pri tom najbohatsi ostrov v Karibiku.

Destinacia c. 3: Culebra

Nasledujuci den som opat sadol za volant a nasho tatosa menom Dodge namieril opat na vychod. Do mesta Fajardo sme dorazili skoro rano. Auto sme nechali na parkovisku a nalodili sa na lod na maly ostrov vychodne od Puerta Rica, Culebra. Hnali nas tam informacie, ze je tam udajne jedna z najkrajsich plazi na svete. Predstavu, ze sa rutime do panenskej prirody este posilnil fakt, ze pocas plavby sme zazreli par velryb, uplne ako Keyko, ci Willi, ci ako to bolo v tom filme. Po vylodeni sa na nas vrhli miestni vodici taxikov, ponukajuc odvoz na Flamenco Beach za uplne totozne ceny. Uplne nahodne sme sa rozhodli pre sympatickeho starsieho uja. Ked sme dorazili do ciela, povedal, ze peniaze mu mozeme dat na ceste spat do pristavu, ak pojdeme s nim. Pohodak.

Neverim, ze tu dokazem opisat moment, kedy sa pred nami rozvinula plaz Flamenco na Culebre, ale aspon to skusim. Tak: predstavte si plaz z katalogu nejakej cestovnej kancelarie. Predstavte si seba na tej plazi. Vase nohy odspodu masiruje absolutne jemny biely piesok; ziadne kamienky. Zvrchu na vas svieti naozaj velmi horuce slnko. Za vami je les paliem a pred vami azurovo modre more. Medzi vami a morom je jeden clovek. Naokolo su asi dalsi styria; davy turistov nikomu nechybaju. Ked sa vrhnete do vody, je to prijemne osviezenie. Nie je studena. Jej teplota je absolutne idealna. Toto je neuveritelne. Pocit, ze ste v raji sa strieda s pocitom, ze toto je asi len predstava. Niektori z nas sa neudrzali (Annie, Mate, Gergely a ja) a vo vode zhodili plavky. Toto nam prislo uplne logicke, aj ked sme neboli na nudistickej plazi.

Cesta spat bola tazka. Nielen preto, ze sme Culebru opustali, ale aj preto, ze sme sa, tentokrat uz vsetci, riadne spalili. Dokonca aj na prstoch na nohach. Asi pred troma dnami som sa dosupal. Spat nas opat zobral ten isty ujo, vdacne sme mu zaplatili za prijemnu jazdu obohatenu o jeho zivotny pribeh. Tento Culebranec sa na ostrov pristahoval rovno z NYC. Odisiel odtial po 9/11; terorisicke utoky ho vystrasili. V NYC, na Lower East Side, kde byva Annien tatko, je velka puertorikanska komunita. A v NYC bolo dost pravdepodobne vacsie percento Puertorikancov ako Americanov a urcite viac Puertorikancov ako Americanov tam niekoho pozna. Puerto Rico je americka kolonia, jeho obyvatelia maju americke obcianstvo. Kedze na Puerto Ricu sa zije tazsie, mnoho z nich odchadza do kontinentalnych USA pracovat. Posielaju peniaze domov rodine. Mnohi tam ostavaju, ale mnohi sa aj vracaju - tak, ako tento pan. Povedal, ze na Culebre nie je vela hotelov a ziaden supermarket. Na Puerto Rico - hlavny ostrov - chodi nakupovat raz za mesiac. Na Culebre zije 5.000 ludi.

Destinacia c. 4: Oblivion

Vedeli sme, ze na Culebru, ani na Puerto Rico sa uz asi v zivote nevratime. Posledne dni sme sa snazili uzivat si na plne obratky. Palenica Bacardi, spanielska pevnost El morro zo 16. storocia, ani historicky San Juan nas nenadchli tak, ako tancovanie salsy v malom zapadnutom bare s chutou Mojita (Bacardi s "lime" - no fakt neviem, ako sa to povie po slovensky - a sodou) na jazyku. Tam sa nam podarilo zabudnut na vsetkych tych chudobnych ludi, ktori ziju nedaleko od nas. Verim, ze ta klima a more aj im pomaha zabudnut, v akej biede ziju. Tymto ludom patri more a slnko.

Viac fotiek tu.

Brooklyn Bridge

Umiestnenie: New York City, Manhattan - Brooklyn
Nesie: motorove vozidla, chodcov a cyklistov
Ponad: East River
Typ: zavesny most
Dlzka: 1.833,68 m
Sirka: 25,91 m
Vo vyske nad riekou: 41,15 m
Priemerna premavka denne: 145.000
Datum otvorenia: 24. maj 1883




(Technicke informacie a foto z wikipedia.org)
Datum nasej navstevy: 11. marca 2006

1. Niektori rozhodne a pevne idu za svojim cielom a ini zahalaju. Alebo je to skor tak, ze niektori sa bezducho zenu a ini si kladu otazky o zmysle zivota?
2. Z tohto pohladu je ten kus zeleza vacsi ako goticke obluky. Ale kto podopiera most?
3. Na ceste k zaniku budu falosne svetla nadeje. Tak ako lampy na ceste ku gotickym branam na tomto moste.
4. Lana mostu a jeho obrovske brany nedociahnu k oblohe. Tak ako ani clovek k nebesam.
























5. Dakujem neznamemu autorovi tejto fotky a chodkyni v pozadi.