New York City New York City New York City II

Narocne ranne prebudzanie nam sprijemnuju David a Annie. David hrou na klaviri a Annie vynikajucimi ranajkami. Miestami niektori z nas pozeraju do "blba", zvlast ti, ktorym sa uslo menej ako pat hodin spanku. S ostatnymi sa stretavame v autobuse niekde na dolnom Manhattane. Vezieme sa az na jeho najjuznejsi okraj, aby sme sa nalodili na lod na Staten Island (na mape - vycnelok ostrova vlavo uplne dolu). Tato "barka" premava medzi dolnym Mahnattanom a Staten Islandom neustale a bezplatne. Primarne sluzi obyvatelom NYC.

Ako sa vzdalujeme od pevniny, ponuka sa nam novy vyhlad na Manhattan. Miesto, kde kedysi stali "dvojicky" WTC, posobi, ako by mu nieco chybalo, ziva prazdnotou napriek vysokej hustote nadstandardne vysokych budov. Do vyhladu na srdce City sa nam pomaly zacina zlava vkradat ostrov so Sochou slobody ("Liberty Statue"). Ten vyhlad na Manhattan ma tak uchvatil, ze si vobec nedokazem zapamatat, co sme videli, ked sme sa presunuli do prednej casti lode, aby sme si z dialky obzreli pristav na Staten Island. Ked tam zakotvime, vystupujeme a opat sa nalodujeme. Annie tvrdi, ze na Staten Island si nie je co obzerat. Je to vylucne obytna strvt, kde sa nachadza iba zopar turisticky nezaujimavych miest. A dnes sme turisti.

Na ceste spat za mnou dobehne David s tym, ze stretol mladych ceskych a slovenskych bratov. Naradostene utekam smerom, ktorym ukazuje. Mladi chalani, traviaci leto na Work & Travel v Baltimore. Do NYC prisli iba na vikend. Za par hodin odchadzaju spat. Pracuju ako robotnici - ocistuju stavny od azbestu a robia demolacie. Nevdacna praca, hovoria. Nebezpecna, narocna a nezaujimava. "Minuly rok sa mi v Amerike podarilo stupit do hovna, ale toto je vacsie," hovori jeden z nich. V Baltimore byvaju v najnebezpecnejsej stvrti. Kazdu noc pocuju strelbu a za tri mesiace, ktore tam stravili, boli v ich okoli zastreleni traja ludia. Policajne razie v prilahlych uliciach a rozbite okna na ich byte kazdu noc. Citim sa previnilo a zaroven stastne, ked im hovorim, ako zijeme my. Su to ale optimisti. Obdivujem ich. Netrva dlho a sme spat na Manhattane. Lucime sa.

Cast z nas odchadza na GCS na vlak do Poughkeepsie, druha polovica ostava, aby si este vychutnala rolu turistov a jazz. Smer Ground Zero (na mape "World Trade Center Site" - miesto zaciatku "vojny proti terorizmu"). Na chvilku sa zastavujeme pri rozcvicujucich sa cernosskych tanecnikoch, ktori chystaju velku tanecnu show pre okoloiducich. Najradsej by som ostal, ale moja grupa chce pokracovat. Nase ruske priatelky prehodia niekolko slov s ruskou emigrantkou predavajucou matriosky. Hned vedla stankov, kde mozno kupit okrem gycovych fotografii NYC aj turisticke brozurky o 11. septembri, ktore posobia ako vyblednuty a vizualne nevydareny katalog turistickych destinacii formatu A4. Titulnej strane s obrovskym "The Tragedy" sa nedari bit do oci.

Ground Zero. Ohromujuce. Snazim sa pochopit mometalny stav americkeho vedomia a nim motivovane spravanie. Toto vsak mozno nie je to najlespie miesto na premyslanie o celej serii pricin, ktore k 11. septembru viedli. Ale mozno vobec dojmy z neho opomenut?

Najprv sa pri obrvskom stvorcovom krateri zastavujeme iba na moment. Moju pozornost uputa niekolko americkych zastav, zelezny kriz, napis "NYC Fire Corps - We'll never forget" (Poziarnicky zbor NYC - Nikdy nezabudneme) na poziarnickom vozidle (ktore akoby bdelo nad hrobom tisicov a sucasne bolo pripravene na zasah v pripade noveho utoku). Okolo "WTC Site" su cesty a regulerna premavka. Na jednej z budov v bezprostrednej blizkosti je obrovska reklama na akusi internetovu stranku. Mnozstvo turistov fotiacich sa s usmevmi na perach pred polotom, ktory ich oddeluje od masoveho hrobu, pripadne s partolujucimi poziarnikmi, ktori sa takisto usmievaju. Banalita tychto situacii vsak tragiku tohto miesta este umocnuje. Sme si vedomi preco?

Sme smadni a pada na nas prva vlna unavy, a tak sa vydavame do najblizsieho fast-foodu priamo oproti Ground Zero. Nie je to unik: vo vnutri su na stenach pripomienky 9/11. Tabula s menami vsetkych priblizne 2.800 obeti vpisanych do americkej zastavy. Fotky z odpratavania trosiek. Kupujem si Pepsi na povzbudenie a "Poland Spring" proti dehydratacii a opustam kamaratov, aby som este na chvilu nasaval atmosferu tohto miesta. Ako stojim pred gigantickymi dierami s omurovanymi stenami s radmi dier, zamyslam sa nad tym, co ich vyhlbilo. Ako premyslam, moje oci bludia po okoli. Prechadzaju po Burger Kingu hned na rohu ulice, ktora s Ground Zero susedi a flasi Pepsi Coly v mojich rukach. Burger King ani Pepsi Cola za nic nemozu. V hlave sa mi sieti iba zopar nejasnych myslienok... Rozhodujem sa sem vratit v nedelu 11. septembra 2005.

Jazzovy festival, hippiesacky happening "Howl" a japonska slavnost. East Village na Manhattane, kde sa formoval newyorsky punk. Davy. Casopisy o alternativnej energii a o podobnostiach Busha a Hitlera. Jednym uchom pocuvam muziku starych jazzmanov, zacinajucich niekedy v 60. rokoch a druhym zivotne pribehy ruskych imigrantov - Alex a Romana - Annienich kamaratov.

Poslednou kapitolou je lacna indicka restauracia. Zastavujeme sa pred nizkopodlaznou budovou kdesi na Manhattane. Su v nej 3 restauracie. Zatial co mimovolne vchadzame do jednej z nich, vrhaju sa na nas traja Indovia. Kazdy z nich nas chce zatiahnut do svojho podniku. Je to zabavne. Nechyba vela, aby nam fyzicky branili v pohybe. Skoro sa o nas idu pobit. S neskonalou energiou sa nas snazia vsemozne presviedcat. Ideme do tej restauracie, v ktorej sa da sediet v "zahrade". Chicken Curry - five bucks - free icecream ("on the house" - na ucet podniku).

Metro. Vagon. Americka zastava. Vystup na Grand Central Station. Americka zastava. Stanicna hala. Metro-North - smer Poughkeepsie.