Mesacna krajina
V New Orleans sme pracovali ako dobrovolnici a videli znicene mesto. Ponukol som redakcii SME, ci by nechcela reportaz z New Orleans pat mesiacov po hurikane. Povedali, ze ano. Mozte si ju precitat vo vydani z 11.2. 2006.
Dobrovoľník Common Ground s obyvateľom štvrte. V pozadí dym z požiaru sutín.
Hoci z novín už vymizli zábery zatopených domov, tragédia mesta pokračuje. Niektoré štvrte aj dnes pokrývajú kopy dosiek - bývalých stavieb. Najťažšie postihnutý bol Deviaty obvod - Ninth Ward, najmä jeho nižšie položená časť - Lower Ninth Ward. V polovici januára som sa na niekoľko dní pridal k dobrovoľníkom z občianskej organizácie Common Ground (Spoločná pôda), ktorá sa snaží uľahčiť návrat obyvateľom štvrte.
Modrá farba smútku
Hneď, ako vystúpite z vlaku, pocítite, že vzduch je tu iný. Dýcha sa ťažšie, všade visí pach hniloby. Do očí stále bijú dôkazy, s akou silou sa vodný živel vrhol na mesto, ktorého časť leží pod hladinou mora. Strhnuté elektrické vedenie, rozbité okná, kopy odpadu. Mesto je zahalené do modrej farby smútku - strechy, ktoré strhol hurikán, nahradil špeciálny modrý igelit.
Niektorí obyvatelia sa rozhodli vzdorovať deštrukcii a chcú mestu opäť vdýchnuť život. Cesty a budovy zďaleka nie sú prázdne. Do svojich domovov sa však zo 462 000 obyvateľov vrátilo len 144 000, teda necelá tretina. Vrátilo sa sem len 12 percent pôvodnej ekonomiky.
Starý dobrý New Orleans
New Orleans sa zvykne označovať aj ako "Big Easy" (teda čosi ako "veľká pohoda"). Mesto sa preslávilo najmä umením zabávať sa. V New Orleanse sa zrodil džez. Každoročne sa tu koná búrlivý karneval Mardi Gras, obdoba našich fašiangov. Je dedičstvom francúzskych osadníkov z čias, keď bola Louisiana francúzskou kolóniou. Mardi Gras, "Tučný utorok", pred popolcovou stredou je vyvrcholením a koncom celého karnevalu. Hodovanie a prehliadky masiek a kostýmov pravidelne lákajú do mesta davy turistov.
New Orleans však neznamená len zábavu. Mesto bolo tradične skorumpované a rasistické. Vždy oň bojovalo jeho biele vedenie s väčšinovým černošským obyvateľstvom. Takmer dve tretiny obyvateľov New Orleansu boli čiernej pleti. New Orleans bolo mesto Afroameričanov a ich dieťaťa, džezu.
Mesto džezu a rasizmu
Aj dnes sa džez ozýva z barov v slávnej Francúzskej štvrti v centre Big Easy. Mesto sa stále zabáva, i turisti prišli. Billboard pred športovým štadiónom Superdome oznamuje, že Mardi Gras 17. februára 2006 sa bude konať. Nevraví však, či sa na ňom zúčastnia tí černosi, ktorí nestihli ujsť a pred stúpajúcou vodou sa uchýlili práve do Superdome. Vtedy to bolo peklo.
Skupina nadšencov v Common Ground sa snaží miestnym Afroameričanom dokázať, že nie všetci bieli sú rasisti. Na stretnutí dobrovoľníkov - väčšinou bielych univerzitných študentov, ktorí do New Orleansu prišli zo vzdialených amerických miest, zazneli 12. januára ostré slová proti mestským, štátnym aj federálnym úradníkom. Malik Rahim, černoch a jeden zo zakladateľov Common Ground vyhlasuje: "Našu vládu nezaujímame. Naša vláda nás opustila. Všetko, čo máme, sú naše ruky a naše náradie. Vláda tu chce vybudovať parkovisko. Nedovoľme jej to!"
Vrátia New Orleans späť?
Rahim hovorí aj o pláne, ktorý v ten istý deň predložila špeciálna starostova komisia Vráťme New Orleans späť (Bring Back New Orleans). Komisia navrhla rekonštrukciu menej zničených častí mesta a premenu ostatných na parky a parkoviská. Plán mesto rozdelil na obývateľné a neobývateľné časti. V obývateľných majú vlastníci domov štyri mesiace na ich rekonštrukciu. Ak to nestihnú, to, čo z ich domovov zostalo, sa bude považovať za odpad, ktorý treba odstrániť. Ostatné časti sú už vopred odsúdené na osud parkovísk a parkov.
Záplavy najťažšie postihli černošské štvrte. Najhoršie dopadla štvrť Ninth Ward. Jej nižšie položená časť, Lower Ninth Ward, vyzerá ako mesačná krajina. Dvadsaťsedem percent jej obyvateľov žilo pod hranicou chudoby. Na rekonštrukciu nebudú mať dosť finančných ani iných prostriedkov. Plán starostovej komisie ešte nie je definitívnym rozhodnutím, ale Ninth Ward a Lower Ninth Ward sú najhorúcejšími kandidátmi na zrovnanie so zemou - už druhým po hurikáne Katrina.
Černošská štvrť nemusí byť geto
Je pravdou, že keď sa v Amerike povie černošská štvrť, mnohí si predstavia geto. Lower Ninth Ward bolo chudobné a v úpadku, ale getom nebolo. Byť vlastníkom domu je sen a životný cieľ väčšiny Američanov. Až 59 percent obyvateľov Lower Ninth Ward vlastnilo svoje obydlie, a pritom vlastný dom má len 43 percent Afroameričanov. Lower Ninth Ward bola jedna z prvých oblastí vyčlenených pre černochov po občianskej vojne a zrušení otroctva v druhej polovici 19. storočia. Obydlia sa tu dedili. Bola tiež jedným z rodísk kvalitnej hudby. Pochádza z nej a až do hurikánu tu žil legendárny Fats Domino, najlepšie predávaný černošský spevák v 50. a na začiatku 60. rokov. V posledných rokoch tu pozatvárali fabriky, miestni stratili zamestnanie a štvrť sa začala topiť v chudobe. A ďalšiu potopu priniesla Katrina.
Obraz apokalypsy
Lower Ninth Ward sa dnes kúpe v nezáujme politikov a vo vlastnej šťave. I päť mesiacov po hurikáne vyzerá, ako keby voda odišla len včera. Armáda celú oblasť po hurikáne uzavrela, prístup do nej mali len pôvodní obyvatelia. Znovu ju otvorili až v decembri. Verejnosti sa ponúkol pohľad na dielo vodnej apokalypsy. Voda sa do oblasti prirútila od tzv. Priemyselného kanálu, ktorý pretína mesto a spája jazero Pontchartrain na severe a rieku Mississippi na juhu. Hladina vody v jazere stúpla, čo nevydržali hrádze, oddeľujúce jazero od obývaných štvrtí.
Miesto, kde sa pretrhli v Lower Ninth Ward, teraz označuje obrovský nákladný čln, ktorý pred hurikánom kotvil v kanáli. Dnes križuje cestu pozdĺž neho. Jeho zadná časť leží na kabíne žltého školského autobusu - vyzerá takmer ako dieťa sediace na svojej hračke. Keď sa čln vrútil do obytnej oblasti, sadol si na štyri - päť domov. Teraz je smutným pútačom Lower Ninth Ward. Voda najprv zničila domy a potom na ich trosky porozhadzovala autá evakuovaných. Štvrť je teraz cintorínom áut a skládkou domov.
Neďaleko je cesta, popri ktorej stoja domy. Sú až podozrivo blízko širokej vozovky. Chvíľu trvá, kým človek pochopí, že steny domov voda ponechala, len ich celé posunula inam. Každý dom nesie označenie, ktoré hovorí o rozsahu jeho poškodenia a prípadných mŕtvych telách vnútri. "Telo vnútri" alebo "dva mŕtve psy" oznamujú smutné grafiti, ktoré na stenách zanechali experti, ktorí oblasť prezreli a ohodnotili poškodenie domov. Viac však miestna samospráva, štátne úrady ani federálna vláda neurobili.
Urobíme všetko možné
Dva týždne po hurikáne, 15. septembra 2005 prezident Bush pri návšteve New Orleansu vyhlásil, že "urobíme všetko možné" pre to, aby sa mesto vrátilo do starých koľají. Len nedávno Bush zamietol plán kongresmana Richarda Bakera z Louisiany na vyčlenenie prostriedkov na odkúpenie zničených obydlí zaťažených hypotékou. Len pre 37 percent rodín, ktoré stratili domov v New Orleanse, Federal Emergency Management Agency (FEMA, Federálna agentúra krízového manažmentu) poskytla náhradné trvalé ubytovanie v karavanoch. Ostatní ľudia z postihnutých štvrtí bývajú u príbuzných a priateľov v okolitých štátoch. V hoteloch, ktoré im FEMA zaplatila, musia teraz uvoľniť miesto turistom prichádzajúcim na karneval Mardi Gras.
Bush vyčlenil 85 miliárd dolárov na pokrytie daňových úľav v oblasti postihnutej hurikánom a 2,9 miliardy dolárov na opravu hrádzí. Experti však upozorňujú, že táto suma bude stačiť len na ich obnovenie do stavu, v akom boli pred hurikánom. Ak sa teda hurikán 5. stupňa vráti, New Orleans a jeho černošské štvrte sa znovu vykúpu. V rámci rovnakého balíka Bush vyčlenil
50 miliárd dolárov na financovanie pokračujúcich operácií v Afganistane a Iraku.
V centre New Orleansu si americký prezident 12. januára všimol, že "kontrast medzi situáciou, keď som tu bol naposledy (v októbri) a dnes... je dosť dramatický". V noci z 12. na 13. januára vypukol požiar 35-metrovej hory sutín v Lower Ninth Ward. Horeli vykurovacie zariadenia, nábytok, chladničky. K vode sa pridal oheň.
Oprava americkej demokracie
Dobrovoľníci Common Ground sa pokúšajú nájsť medzi sutinami Ninth Ward a Lower Ninth Ward obývateľné domy a v spolupráci s vlastníkmi odstraňujú časti, ktoré sú napadnuté plesňou, a dezinfikujú celé konštrukcie. Popri tom distribuujú jedlo a oblečenie a tiež otvorili jedinú funkčnú kliniku v tejto štvrti. Common Ground nie je jediná mimovládna organizácia pôsobiaca v oblasti. Snaha týchto skupín smeruje k uľahčeniu návratu čo najväčšiemu počtu obyvateľov, a teda k poskytnutiu presvedčivého dôvodu, aby ich štvrť neskončila na lopatách buldozérov.
Jedným z princípov, na ktorom je postavená americká demokracia a jej ústava, je chronická nedôvera vo vládu ako správcu spoločnosti. Zatiaľ čo tragédia černošskej štvrte je ukážkou nefunkčnosti súčasnej americkej administratívy, pôsobenie organizácií ako Common Ground potvrdzuje fungovanie americkej demokracie. Títo dobrovoľníci nespevňujú len poškodené domy v New Orleanse, ale i americkú demokraciu.
New Orleans leží na delte rieky Mississippi, druhej najväčšej delte sveta. New Orleans dodalo do ostatných štátov USA lahodný džez a pitnú vodu. Štáty, cez ktoré prechádza Mississippi, posielajú na juh po prúde rieky svoj odpad do delty a mesta v nej ležiaceho. A zdá sa, že aj teraz sa New Orleans stále topí v špine, za ktorú je zodpovedný aj niekto iný. A je príliš zoslabnuté, aby poslalo na sever niečo dobré na oplátku.
PAVOL SZALAI
[11. 2. 2006]
Pripojili sme sa tam k organizacii Common Ground. Americka televizia ABC o tejto organizacii natocila reportaz. Ukazuje presne tie miesta, kde sme pracovali, a spust, na ktoru tak ruchlo nezabudneme. (Na zaciatku je reklama, nenechajte sa odradit - po nej nasleduje reportaz)
16. april
Rozhodol som sa moju reportaz z New Orleans vyvesit tu, lebo zakratko bude na SME spoplatnena, ako kazdy clanok starsi ako 3 mesiace. Kto chce, nech cita:
New Orleans päť mesiacov po: tragédia na pokračovanie
Dobrovoľník Common Ground s obyvateľom štvrte. V pozadí dym z požiaru sutín. FOTO - ANNE BUCHWALD A PAVOL SZALAI
Nedávno, 29. januára, uplynulo päť mesiacov od tragických udalostí v New Orleanse, metropole štátu Louisiana. Ničivý hurikán Katrina vtedy zasiahol pobrežné oblasti piatich štátov USA v Mexickom zálive a pripravil o život 1300 ľudí, z toho 1100 z Louisiany. Na zozname nezvestných je stále 3200 osôb. Až 80 percent New Orleansu sa ocitlo pod vodou.
Hoci z novín už vymizli zábery zatopených domov, tragédia mesta pokračuje. Niektoré štvrte aj dnes pokrývajú kopy dosiek - bývalých stavieb. Najťažšie postihnutý bol Deviaty obvod - Ninth Ward, najmä jeho nižšie položená časť - Lower Ninth Ward. V polovici januára som sa na niekoľko dní pridal k dobrovoľníkom z občianskej organizácie Common Ground (Spoločná pôda), ktorá sa snaží uľahčiť návrat obyvateľom štvrte.
Modrá farba smútku
Hneď, ako vystúpite z vlaku, pocítite, že vzduch je tu iný. Dýcha sa ťažšie, všade visí pach hniloby. Do očí stále bijú dôkazy, s akou silou sa vodný živel vrhol na mesto, ktorého časť leží pod hladinou mora. Strhnuté elektrické vedenie, rozbité okná, kopy odpadu. Mesto je zahalené do modrej farby smútku - strechy, ktoré strhol hurikán, nahradil špeciálny modrý igelit.
Niektorí obyvatelia sa rozhodli vzdorovať deštrukcii a chcú mestu opäť vdýchnuť život. Cesty a budovy zďaleka nie sú prázdne. Do svojich domovov sa však zo 462 000 obyvateľov vrátilo len 144 000, teda necelá tretina. Vrátilo sa sem len 12 percent pôvodnej ekonomiky.
Starý dobrý New Orleans
New Orleans sa zvykne označovať aj ako "Big Easy" (teda čosi ako "veľká pohoda"). Mesto sa preslávilo najmä umením zabávať sa. V New Orleanse sa zrodil džez. Každoročne sa tu koná búrlivý karneval Mardi Gras, obdoba našich fašiangov. Je dedičstvom francúzskych osadníkov z čias, keď bola Louisiana francúzskou kolóniou. Mardi Gras, "Tučný utorok", pred popolcovou stredou je vyvrcholením a koncom celého karnevalu. Hodovanie a prehliadky masiek a kostýmov pravidelne lákajú do mesta davy turistov.
New Orleans však neznamená len zábavu. Mesto bolo tradične skorumpované a rasistické. Vždy oň bojovalo jeho biele vedenie s väčšinovým černošským obyvateľstvom. Takmer dve tretiny obyvateľov New Orleansu boli čiernej pleti. New Orleans bolo mesto Afroameričanov a ich dieťaťa, džezu.
Mesto džezu a rasizmu
Aj dnes sa džez ozýva z barov v slávnej Francúzskej štvrti v centre Big Easy. Mesto sa stále zabáva, i turisti prišli. Billboard pred športovým štadiónom Superdome oznamuje, že Mardi Gras 17. februára 2006 sa bude konať. Nevraví však, či sa na ňom zúčastnia tí černosi, ktorí nestihli ujsť a pred stúpajúcou vodou sa uchýlili práve do Superdome. Vtedy to bolo peklo.
Skupina nadšencov v Common Ground sa snaží miestnym Afroameričanom dokázať, že nie všetci bieli sú rasisti. Na stretnutí dobrovoľníkov - väčšinou bielych univerzitných študentov, ktorí do New Orleansu prišli zo vzdialených amerických miest, zazneli 12. januára ostré slová proti mestským, štátnym aj federálnym úradníkom. Malik Rahim, černoch a jeden zo zakladateľov Common Ground vyhlasuje: "Našu vládu nezaujímame. Naša vláda nás opustila. Všetko, čo máme, sú naše ruky a naše náradie. Vláda tu chce vybudovať parkovisko. Nedovoľme jej to!"
Vrátia New Orleans späť?
Rahim hovorí aj o pláne, ktorý v ten istý deň predložila špeciálna starostova komisia Vráťme New Orleans späť (Bring Back New Orleans). Komisia navrhla rekonštrukciu menej zničených častí mesta a premenu ostatných na parky a parkoviská. Plán mesto rozdelil na obývateľné a neobývateľné časti. V obývateľných majú vlastníci domov štyri mesiace na ich rekonštrukciu. Ak to nestihnú, to, čo z ich domovov zostalo, sa bude považovať za odpad, ktorý treba odstrániť. Ostatné časti sú už vopred odsúdené na osud parkovísk a parkov.
Záplavy najťažšie postihli černošské štvrte. Najhoršie dopadla štvrť Ninth Ward. Jej nižšie položená časť, Lower Ninth Ward, vyzerá ako mesačná krajina. Dvadsaťsedem percent jej obyvateľov žilo pod hranicou chudoby. Na rekonštrukciu nebudú mať dosť finančných ani iných prostriedkov. Plán starostovej komisie ešte nie je definitívnym rozhodnutím, ale Ninth Ward a Lower Ninth Ward sú najhorúcejšími kandidátmi na zrovnanie so zemou - už druhým po hurikáne Katrina.
Černošská štvrť nemusí byť geto
Je pravdou, že keď sa v Amerike povie černošská štvrť, mnohí si predstavia geto. Lower Ninth Ward bolo chudobné a v úpadku, ale getom nebolo. Byť vlastníkom domu je sen a životný cieľ väčšiny Američanov. Až 59 percent obyvateľov Lower Ninth Ward vlastnilo svoje obydlie, a pritom vlastný dom má len 43 percent Afroameričanov. Lower Ninth Ward bola jedna z prvých oblastí vyčlenených pre černochov po občianskej vojne a zrušení otroctva v druhej polovici 19. storočia. Obydlia sa tu dedili. Bola tiež jedným z rodísk kvalitnej hudby. Pochádza z nej a až do hurikánu tu žil legendárny Fats Domino, najlepšie predávaný černošský spevák v 50. a na začiatku 60. rokov. V posledných rokoch tu pozatvárali fabriky, miestni stratili zamestnanie a štvrť sa začala topiť v chudobe. A ďalšiu potopu priniesla Katrina.
Obraz apokalypsy
Lower Ninth Ward sa dnes kúpe v nezáujme politikov a vo vlastnej šťave. I päť mesiacov po hurikáne vyzerá, ako keby voda odišla len včera. Armáda celú oblasť po hurikáne uzavrela, prístup do nej mali len pôvodní obyvatelia. Znovu ju otvorili až v decembri. Verejnosti sa ponúkol pohľad na dielo vodnej apokalypsy. Voda sa do oblasti prirútila od tzv. Priemyselného kanálu, ktorý pretína mesto a spája jazero Pontchartrain na severe a rieku Mississippi na juhu. Hladina vody v jazere stúpla, čo nevydržali hrádze, oddeľujúce jazero od obývaných štvrtí.
Miesto, kde sa pretrhli v Lower Ninth Ward, teraz označuje obrovský nákladný čln, ktorý pred hurikánom kotvil v kanáli. Dnes križuje cestu pozdĺž neho. Jeho zadná časť leží na kabíne žltého školského autobusu - vyzerá takmer ako dieťa sediace na svojej hračke. Keď sa čln vrútil do obytnej oblasti, sadol si na štyri - päť domov. Teraz je smutným pútačom Lower Ninth Ward. Voda najprv zničila domy a potom na ich trosky porozhadzovala autá evakuovaných. Štvrť je teraz cintorínom áut a skládkou domov.
Neďaleko je cesta, popri ktorej stoja domy. Sú až podozrivo blízko širokej vozovky. Chvíľu trvá, kým človek pochopí, že steny domov voda ponechala, len ich celé posunula inam. Každý dom nesie označenie, ktoré hovorí o rozsahu jeho poškodenia a prípadných mŕtvych telách vnútri. "Telo vnútri" alebo "dva mŕtve psy" oznamujú smutné grafiti, ktoré na stenách zanechali experti, ktorí oblasť prezreli a ohodnotili poškodenie domov. Viac však miestna samospráva, štátne úrady ani federálna vláda neurobili.
Urobíme všetko možné
Dva týždne po hurikáne, 15. septembra 2005 prezident Bush pri návšteve New Orleansu vyhlásil, že "urobíme všetko možné" pre to, aby sa mesto vrátilo do starých koľají. Len nedávno Bush zamietol plán kongresmana Richarda Bakera z Louisiany na vyčlenenie prostriedkov na odkúpenie zničených obydlí zaťažených hypotékou. Len pre 37 percent rodín, ktoré stratili domov v New Orleanse, Federal Emergency Management Agency (FEMA, Federálna agentúra krízového manažmentu) poskytla náhradné trvalé ubytovanie v karavanoch. Ostatní ľudia z postihnutých štvrtí bývajú u príbuzných a priateľov v okolitých štátoch. V hoteloch, ktoré im FEMA zaplatila, musia teraz uvoľniť miesto turistom prichádzajúcim na karneval Mardi Gras.
Bush vyčlenil 85 miliárd dolárov na pokrytie daňových úľav v oblasti postihnutej hurikánom a 2,9 miliardy dolárov na opravu hrádzí. Experti však upozorňujú, že táto suma bude stačiť len na ich obnovenie do stavu, v akom boli pred hurikánom. Ak sa teda hurikán 5. stupňa vráti, New Orleans a jeho černošské štvrte sa znovu vykúpu. V rámci rovnakého balíka Bush vyčlenil
50 miliárd dolárov na financovanie pokračujúcich operácií v Afganistane a Iraku.
V centre New Orleansu si americký prezident 12. januára všimol, že "kontrast medzi situáciou, keď som tu bol naposledy (v októbri) a dnes... je dosť dramatický". V noci z 12. na 13. januára vypukol požiar 35-metrovej hory sutín v Lower Ninth Ward. Horeli vykurovacie zariadenia, nábytok, chladničky. K vode sa pridal oheň.
Oprava americkej demokracie
Dobrovoľníci Common Ground sa pokúšajú nájsť medzi sutinami Ninth Ward a Lower Ninth Ward obývateľné domy a v spolupráci s vlastníkmi odstraňujú časti, ktoré sú napadnuté plesňou, a dezinfikujú celé konštrukcie. Popri tom distribuujú jedlo a oblečenie a tiež otvorili jedinú funkčnú kliniku v tejto štvrti. Common Ground nie je jediná mimovládna organizácia pôsobiaca v oblasti. Snaha týchto skupín smeruje k uľahčeniu návratu čo najväčšiemu počtu obyvateľov, a teda k poskytnutiu presvedčivého dôvodu, aby ich štvrť neskončila na lopatách buldozérov.
Jedným z princípov, na ktorom je postavená americká demokracia a jej ústava, je chronická nedôvera vo vládu ako správcu spoločnosti. Zatiaľ čo tragédia černošskej štvrte je ukážkou nefunkčnosti súčasnej americkej administratívy, pôsobenie organizácií ako Common Ground potvrdzuje fungovanie americkej demokracie. Títo dobrovoľníci nespevňujú len poškodené domy v New Orleanse, ale i americkú demokraciu.
New Orleans leží na delte rieky Mississippi, druhej najväčšej delte sveta. New Orleans dodalo do ostatných štátov USA lahodný džez a pitnú vodu. Štáty, cez ktoré prechádza Mississippi, posielajú na juh po prúde rieky svoj odpad do delty a mesta v nej ležiaceho. A zdá sa, že aj teraz sa New Orleans stále topí v špine, za ktorú je zodpovedný aj niekto iný. A je príliš zoslabnuté, aby poslalo na sever niečo dobré na oplátku.
PAVOL SZALAI
(Autor je študentom politológie na FiF UK, momentálne na študijnom pobyte v USA)
[11. 2. 2006]
posted by Pavol Szalai at 21:18
1 comments
