New York City New York City New York City

Z Annandale-on-Hudson vyrazame v sobotu rano o desiatej. Ranajky sa podavaju o 10.00. Autobus z Bardu do Poughkeepsie stihame len tesne. Americanka - nasa "sprievodkyna" - Annie, David, Waamie, Larisa, Maria, Mate, Marko, Judit, Noemi a ja nastupujeme so sandwichmi a inym jedlom v rukach. Ja vleciem igelitku plnu ovocia pre vsetkych. Autobusar nas pusta, ale dookola opakuje aby sme nerobili "mess"...

V cielovej stanici presadame na vlak Metro-North s konecnou stanicou v New York City. Klimatizacia mrazi, neustaly vyhlad na Hudson River tesi. Ako sa blizi cas prichodu do NYC, neprestavam sa ja i ostatni vypytovat: "Is this the beginning of New York?" A po dvoch hodinach jazdy Annie odpoveda: "Yes. This is Harlem." Prechadzame popri tehlovych bytovkach - the "projects" - pre socialne slabsie vsrtvy z vladnych dotacii (podla "government projects"). V Harleme vlak zastavuje a cernossky par, ktory sedel pri nas vystupuje. Potom vchadzame do dlheho tunela a po niekolkych minutach zastavujeme na Grand Central Station.

Prve, na co mi padaju oci, je kaviaren gigantickej nadnarodnej siete Starbucks. Skoro sa zrazame s mladym indickym parom v tradicnom obleceni, ktory pozuje fotografovi uprostred hemziaceho sa davu v stanicnej hale. Mladi ludia, ktori vyzeraju, ako keby mali prave svadbu. Je sobota, mozno ano. Ja a niektoriu dalsi ludia zistujeme, ze sme stratili ostatnych. Hladame a nachadzame sa. Marko a Waamie si v malom obchodiku v stanicnej hale kupuju vodu "Poland Spring". Z podzemnej GCS vystupujeme na povrch. Sme na Vychodnej 42. ulici, Manhattan, New York City. Nizsie mrakodrapy vsade naokolo. Vrhaju sa na nas Cinania s letakmi o represaliach proti sekte Feng-Suej v Cine. Unikame, prechadzajuc na druhu stranu v oboch smeroch trojprudovej cesty, a smerujeme na Columbus Square. Zvitame sa s Loredanou a Tijanou, ktore budu zimny semester travit na detasovanom pracovisku Bard College, na BGIA na Manhattane. Mrakodrapy vsade naokolo. Zlte taxiky. Na zlto namalovane semafory. Mnozstvo aut. Ale stale pokojne newyorske sobotne poludnie. Nase kamaratky nam ukazuju, kde studuju a byvaju. U nich, naa Zapadnej 58 ulici si odkladame veci, cosi pojeme a popijeme a nase nohy nas nesu do Central Parku.

Miname mnozstvo mrakodrapov a nas obieha vela zltych taxikov. Mesto je pokojne a pokojnejsie ako som cakal. Kracame cez najbohatsiu stvrt NYC, Upper Manhattan. Hotely, kancelarie, ale i obytne budovy.

Central Park je rozlahly. Miestami sa citim ako v klasickom europskom mestskom parku, aky je napriklad v Parizi. Len miestami pomedzi stromy zazriem mrakodrapy. Ale potom stale castejsie, az sa ocitneme na obrovskej luke, kde je uplne otvoreny vyhlad na niekolko z nich. Psickari a rodinky s detickami. Ludia vsetkych kultur, ras a jazykov. Turisti. "Na okraji tamtej casti zastrelili Johna Lennona," upozornuje nas Annie. Male i velke luky. Zda sa mi, ze kazdy si tu moze najst svoju malu sukromnu lucku, kde ho nebude nikto rusit (ako ti dvaja ludia na obrazku). Zazriem stanok s vodami "Poland Spring"; kupujem jednu flasu. Je to strasne horuci den, ovela teplejsi ako ten na Barde. Uvolnene kracame k Metropolitan Museum of Art, ktore sa nachadza v severnej casti Cenral Parku. Tam sa nedokazem celkom dobre zorientovat. Dve hodiny, ktore sme si vytycili, stracam cas s dielami maliarov z "Hudson School" a Matissom. Len prebieham okolo obrazov di Chirica a Warhola, pretoze meskam na spolocne dohodnute stretnutie pred vchodom do METu... Musim sa sem vratit, pomyslim si. Pred muzeom je Masha v druznom rozhovore so synom (mne neznameho) popularneho ruskeho spevaka. Dalsia destinacia je byt, kde byva Annie. Zostupujeme do stanice metra. Stojime na perone a mne sa javi, ze v NYC nie je vobec tolko davu, ako som si myslel. Tesne pred tym, ako nastupujeme do vagonu "subway" zazriem americku zastavu na jeho boku. Vystupujeme na jednej zo zastavok na Lower Manhattan. Ameicka zastava. Par schodov nas dovedie na povrch. Annie byva na Zapadnej 13. ulici.

Obrovsky byt. Neporiadok v nom dava zapravdu predsudkom o zivotnom style spisovatelov a intelektualov. Anniena mama je spisovatelka a profesorka na Barde. Vsetci (a je nas vela) sa posadime dookola, ona si sadne do stredu a zacne nam rozpravat svoj balkansky pribeh. Ma priatela v Bulharsku a prave sa odtial po 4 mesiacoch vratila. Prilis ju nepocuvam. Obzeram si byt a jej krasnu dceru. Knihy na policiach a na zemi; tucne pery a dlhe svetle vlasy... Stale nemozem uverit, ze som v "tom" New Yorku. Profesorka Frank nam nalieva z Bulharskej 40-percentnej rakije. Pohruzi sa do debaty so Srbkou Tijanou a Rumunkou Loredanou...

Zacina vecer. Opustame 13. ulicu a vydavame sa na skupinovu veceru do Chinatown (stale na Manhattane). Cinania, cinstina, noviny v cinstine, cinske napisy na obchodoch, Chinese American Bank. Chinatown nas hosti v malej lacnej restauracii. Objednavam si kura s ryzou a zeleninou. Mne a aj ostatnym chuti. Na stole nechavame kazdy po pat-sest dolarov a presuvame sa Brooklynu. Metro. Vagon. Modre hviezdicky a cervene a biele pasy pri vchode do vagona. Obraz zastavy je neosuchany; ako keby tam nebol odjakziva... Americka zastava. Schody von a na nich dvaja gayovia davajuci si takeho vasniveho "francuzaka", az sa Larisa zlakla. Brooklyn. Sme na opacnom brehu East River. Slnko uz davno zapadlo. Odprevadilo nas do prveho baru.

Tam vsak travime len zopar minut, lebo dnu nevpustili vsetkych. Mate nema este 21, security sa Annie nedari presvedcit, aby ho pustili dnu, a tak sa vraciame von. Iny bar: "Capone's". Billiard, Heineken, hlasna hudba. Male sympaticke miesto. Takze toto je "ten" New York, premyslam. V tanecnom osiali moj zrak zabludi smerom k zadnej casti stropu. Chyba. Miesto neho je tam mala "besiedka". Idem tam hore, za Mariou a Tijanou. Vyvratim hlavu k oblohe: je zatiahnuta, vidno iba zopar hviezd. Napada mi, co hovorila Annie: tolko hviezd, ako na Barde, v City nikdy nevidela. Tehlove domy. Opustam fajciarsky kutik (v uzavretych priestoroch newyorskych barov je zakazane fajcit) a zostupujem spat do podniku. Vela tancujeme.

Po polnoci "Capone's" opustame a kracame mierne dolu kopcom po symetrickych a paralelnych uliciach Brooklynu. Je prijemne teplo, o svoje auta sa opiera a pofajcieva este plno mladych Americanov. Prichadzame k vysokemu drotenemu plotu, kdesi v pozadi, ponad vrsky vysokej zeliny vidno mnozstvo svetiel. V plote nachadzame dieru, prechadzame nou a vysokym porastom cohosi. Sucha prasna cesticka nas privadza k vode. Na opacnej strane vodnej masy je mnozstvo svetiel. Ta voda je najposlednejsia cast East River; o niekolko mil dalej sa vlieva do Atlantickeho oceanu. Tie svetla su dolny Manhattan; nase ocne gule nam z hlavy nezne trha cely les mrakodrapov (Empire State Building, budova OSN, Chrysler a mnoho inych). Sedime na kamenoch omyvanych sladko-slanou vodou East River a Atlantiku. Toto je "Skyline". Neviem sa vinadivat. Hladim dlho, ale stale som lacny. Po 20 minutach sa otacame chrbtom k Skyline a ja lutujem, ze uz ideme.

Rozdelujeme sa. Cast z nas odchadza spat k Loredane a Tijane, cast k Annie. Som v druhej skupine. Vraciame sa do bytu spisovatelky a jej dcery a Annie nas vedie na strechu ich sest-poschodovej "bytovky". Pomedzi les tehlovych budov spozorujeme spicku Empire State Building. Kazda budova ma svoj nahradny zdroj vody v podobe obratenej budky. Su vsade naokolo. (A dolu, na uzkej ulici stoji zlty taxik) "Obratene budky" uplne zapadaju do lesa tehlovych bytoviek. Pozriem hore, tam sa tyci spicka Empire; pozriem dolu, tam je ticha uzka ulicka s pizzeriou.

Ideme na prechadzku. Je asi pol stvrtej nad ranom. Prejdeme niekolko ulic, kracame okolo New York University a na chvilu zakotvime na Washington Square Park. Je typicky tym, ze sa tu najcastejsie zdrzuju okrem studentov NYU aj drogovi dealeri a bezdomovecki sachisti. Bezdomovci hraju s okoloiducimi sach o peniaze, vysvetluje Annie. Na zaciatku nechaju supera vyhrat a potom ho uz len "zmykaju". Su to sachovi geniovia. Ako miname skupinky mladych muzov, z dvoch z nich niekto zakazdym vybehne a kraca popri nas predstavujuc svoj sortiment: "Weed, crack, speed... you don't wanna?" Nechavame sachistov a dealerov, vlastne prelinajuce sa skupiny, ich osudu, vuchadzame z parku popri mladej slecne, ktora si prave "slahla" (obrazok ako vystrihnuty z Trainspottingu) a vraciame sa na byt. Caka nas par hodin plytkeho spanku.